Lanovka Železník (Sirk) – Likier

Rimamuránsko-šalgótarjánska železiarska účastinná spoločnosť so sídlom v Budapešti začala v roku 1883 stavať železiarne v Likieri pri Hnúšti, kde by sa spracovávala železná ruda zo Železníka, kde mala vybudované svoje bane. Na pravidelný prevoz vypraženej rudy do likierských železiarní bola v rokoch 1882–1884 vybudovaná unikátna visutá nákladná lanovka typu Bleichert, ktorá sa stala nielen najstaršou lanovkou v spišsko – gemerskej banskej oblasti, ale v tom čase aj jednou z najdlhších lanoviek v Európe.

Dĺžka lanovky Železník – Likier dosiahla 13 098 m a viedla od pražiarne pri štôlni Ladislav v Železníku cez južný okraj obce Sirk na prechodovú stanicu na vrchu Zraz, odkiaľ ponad dolinu Ploské vystúpila na Suchú (dnes Sušanský vrch), potom pokračovala miernym klesaním ponad Kyslú dolinu a Burdu, stúpaním vyšla na Popročský vrch, ďalej malým klesaním prekonala Janzovú, Martinkovú a Chvalkovú dolinu a vystúpila na Brezinu (najvyšší bod lanovky), odkiaľ značným klesaním prešla cez Branzovú, Klamárovú a končila v železiarňach v Likieri. Na Suchej a Brezine boli vybudované uhlové a pohonné stanice.

Lanovka spočiatku mala 210 pilierov, ktoré boli vyrobené z dubového dreva a najvyšší pilier meral až 40 m. Okrem toho mala lanovka aj 11 napínacích staníc a šesť kotvidiel. Po rekonštrukcii v rokoch 1893 až 1896 staré piliere vymenili za železné s priehradovou nitovanou konštrukciou a ich počet sa znížil na 150 pilierov, okrem toho mala lanovka aj 10 napínacích staníc.

V rokoch 1894–1895 sa vybudovala nová pražiareň sideritových rúd s počtom 24 pecí, ktorá bola umiestnená pod úrovňou Dolnosirkovskej štôlne a tým pádom boli staršie pece pri štôlni Ladislav zrušené. Lanovka tak bola skrátená o úsek Železník – Sirk, ktorý meral 1 014 m. Nová nakladacia stanica sa vybudovala v Sirku (1895) a lanovka po skrátení dosiahla dĺžku 12 084 m a prevýšenie medzi koncovými stanicami bolo 51 metrov. V rokoch 1918 – 1919 bola vybudovaná krátka odbočka južne z uhlovej stanice Suchá, ktorá viedla cez sedlo kopca dole svahom k magnezitovej bani pri Sušanskom vrchu.

V roku 1921 vysoké pece v železiarni v Likieri v súvislosti v povojnovou krízou boli zrušené a železiareň zanikla. Jej areál v roku 1924 kúpila firma Dr. Blasberg, ktorá tu vytvorila chemickú továreň na suchú destiláciu dreva Slovenské lučobné závody. Táto firma mala od roku 1924 do roku 1935 prenajatú aj lanovku Sirk – Likier a využívala ju na prepravu dreva. Pre lepšiu manipuláciu vybudovala z hlavnej trasy lanovky dve odbočky pri Ploskom a Burde.

Po vypršaní prenájmu bola lanovka opäť prevádzková Rimamuránskou spoločnosťou a slúžila na prepravu železnej rudy zo Sirku k železničnej stanici v Likieri, kde bola vybudovaná nová stanica. Po znárodnení baní po druhej svetovej vojne bolo jasné, že s rastúcou modernizáciou a ťažbou rúd nemôže vyše 60 ročná lanovka postačovať. V tomto období potrebovala lanovka Sirk – Likier pri výkone 40 t/hod. až 100 robotníkov. Po vystavaní novej lanovky zo Sirku do Lubeníka v roku 1953 bola táto najstaršia a najdlhšie fungujúca lanovka spišsko – gemerskej banskej oblasti zrušená a demontovaná.

Lanovka Sirk – Lubeník

V súvislosti s modernizáciou baní a výstavbou nových zariadení bola naplánovaná aj nová lanovka zo Sirku do Lubeníka, ktorá nahradila staré lanovky do Likiera a do Tisovca. Zariadenie lanovky dodala a výstavbu previedla československá firma Transporta n. p. Chrudim, stavba lanovky bola dokončená v roku 1953 a do skúšobnej prevádzky bola lanovka daná 13. novembra. Viedla od pražiarne v Sirku okolo Turčoka, kde sa lomila a pokračovala až k železničnej stanici v Lubeníku, trasa lanovky od Turčoka k Lubeníku kopírovala trasu starej zrušenej lanovky Železník – Chyžná Voda. Lanovka mala dĺžku 8 412 m. V prevádzke bola až do zániku závodu v Železníku a svoju prevádzku skončila 14. augusta 1964. Dodnes sa po nej zachovala vzácna budova prechodovej železobetónovo-tehlovej stanice v Sirku, ktorá slúžila na presypávanie uhlia z vozíkov lanovky do nákladných áut.