Reštaurovanie stredovekých nástenných malieb v rím. kat. kostole Najsvätejšej Trojice v Rákoši

Od roku 1992 prebieha prerušovaná komplexná pamiatková obnova rím. kat. kostola Najsvätejšej Trojice v obci Rákoš v okrese Revúca. Jej súčasťou je aj reštaurovanie nástenných malieb podľa výsledkov komplexného umeleckohistorického a reštaurátorského výskumu z rokov 1976-1977  (akad. mal. J. Josefík, PhDr. MilanTogner, akad. soch. Ladislav Székely). V roku 2004 bol akad.soch. Ladislavom Székelyom realizovaný aktualizovaný reštaurátorský prieskum nástenných malieb, ktorý bol písomne spracovaný v roku 2011/12 v spolupráci s Mgr. Evou Spalekovou. Podľa výsledkov týchto výskumov bol vypracovaný návrh na reštaurovanie, ktoré sa začalo v roku 2004 a vzhľadom k obmedzeným finančným možnosti správcu pamiatky dodnes nebolo ukončené. 

Stredoveký kostol v Rákoši stojí na vyvýšenom mieste v severnej časti obce, kde stál kedysi starý hrad Bebekovcov zvaný Kewy, dnes už zaniknutý. Ranogotická orientovaná jednoloďová stavba z polovice 13. stor. má ešte hodne románskych architektonických prvkov, hlavne podkovovitú apsidu zaklenutú konchou, vysoké štrbinové, román-sky zaklenuté okná, ale už gotický vstupný portál s lomeným oblúkom. Vysoké trojuholníkové murované štíty na západnej a východnej strane lode nesú sedlovú strechu. Loď má rovný drevený maľovaný strop z konca 17. storočia. Pred kostolom v juhovýchodnej časti areálu vymedzenom pôvodne kamenným múrom, dnes už skoro zaniknutým, stojí baroková murovaná zvonica s drevenou nadstavbou. Figurálnymi maľbami s biblickými motívmi sú pokryté steny a klenba presbytéria, víťazný oblúk a severná stena lode. Fragmentárne sa maľby zachovali aj na južnej exteriérovej stene kostola. Vzhľadom k tunajším zemepánom, ktorými boli Bebekovci zastávajúci vysoké funkcie na kráľovskom dvore s čulými kontaktmi na talianske kultúrne centrá, sa tu stretávame s kvalitnou freskovou maľbou talianskeho typu, počas reštaurovania na začiatku 20. storočia čiastočne premaľovanou.

V presbytériu vo vrchole klenby dominuje centrálny obraz Tróniaceho žehnajúceho Krista orámovaného dúhovou mandorlou, ktorú nesie štvorica anjelov. V pozadí je nebeská obloha s hviezdami, Slnkom a Mesiacom. Zvyšná plocha klenby je vyplnená obrazmi štyroch cirkevných otcov sediacich v chórových laviciach za písacími pulpitmi, obklopených mystickými figúrami z Apokalypsy symbolmi evanjelistov (anjel, lev, býk, orol) držiacich nápisové pásky. V mieste prechodu klenby do stien obieha horizontálny pás vzájomne prepojených kvadrilóbov s polpostavami prorokov a sibýl so svojimi nápisovými páskami. V treťom, najširšom páse maľby, ktorý pokrýva obvodové steny presbytéria sú zobrazené postavy štyroch apoštolov (sv. Júda Tadeáš, sv. Ondrej, sv. Bartolomej a sv. Ján) na južnej strane je trojica uhorských kráľovských svätcov: Ladislav, Štefan a Imrich, v osteniach okien sú postavy svätíc v typickom zoskupení: Katarína, Barbora, Alžbeta a pravdepodobne Margita Uhorská. Vedľa niky pastofória na severovýchodnej strane presbytéria je zobrazený Kristus Trpiteľ stojaci v hrobe s Máriou v smútočnom rúchu. Kristus ukazuje pravou rukou na menzu s kalichom s eucharistiou namaľovanú nad pastofóriom. Výjav je doplnený postavami anjela a sv. Jána Krstiteľa.

Na víťaznom oblúku zo strany presbytéria sú z dvoch strán namaľované postavy piatich múdrych a piatich pochabých panien, medzi nimi vo vrchole oblúka Veraikon, dole po stranách postavy svätcov. V špalete oblúka je zopakovaný motív kvadrilóbov s prorokmi a sibylami s páskami doplnený po stranách postavami svätcov. 

Horná časť víťazného oblúka zo strany lode je pokrytá štylizovanou ornamentikou z obdobia odkrývania a reštaurovania malieb vyhotovenou podľa dochovaných vzorov v presbytériu. V dolnej časti po stranách oblúka sa zachovali dve monumentálne postavy: vľavo, z väčšej časti poškodená, Panna Mária Ochrankyňa s doširoka rozviatym plášťom, vpravo veľmi dobre a bez akýchkoľvek premalieb zachovaná sediaca postava žehnajúceho Boha s tromi tvárami, s otvorenou knihou Písma. Tento spôsob zobrazenia Najsvätejšej Trojice, ktorý neskôr zakázal tridentský koncil pre jeho nápadnú pohanskú symboliku (Triglav), sa objavuje na našom území ešte v Ochtinej a v spišskej Žehre. Najsvätešia Trojica (foto Tina Markušová)  Severná stena lode je takmer na celej ploche pokrytá nástennými maľbami v troch horizontálnych pásoch, pod ktorými je ešte rad pravdepodobne votívnych, samostatne ohraničených výjavov a postáv svätcov. V hornom páse sú zobrazené úvodné výjavy zo Svätoladislavskej legendy, ktoré boli v horných partiách poškodené pri novom zastropení lode v závere 17. storočia.

V druhom a treťom páse maľby je zobrazený Posledný súd s ústrednou postavou Krista  zobrazeného netradične ako Vykupiteľa v mandorle nesenej anjelmi. Toto jeho posolstvo zvýrazňujú po stranách stojaci anjeli s nástrojmi Kristovho umučenia v rukách. Pred nimi prechádzajú zástupy svätcov a svätíc, medzi ktorými nachádzame aj

Pannu Máriu a apoštolov. Pod nimi v samostatnom páse sú zobrazené otvorené hroby, z ktorých vstávajú mŕtvi prichádzajúci k archanjelovi Michalovi, ktorí ich delí na spasených a zatratených. Spasené duše kráčajú doľava k nebeskej bráne, pri ktorej stojí sv. Peter, zatratené duše zviazané reťazou ťahajú čerti k bráne pekelnej. Z tejto časti výjavu sa zachovalo iba torzo, ktoré dokážeme identifikovať podľa skoro identickej kompozície Posledného súdu v kostole v Kyjaticiach datovanej rokom 1426.

Severná stena lode (foto Tina Markušová) V najnižšom páse malieb sú vedľa seba v ohraničených poliach umiestnené najmladšie maľby z prvej polovice XV. storočia. Celkom vľavo je sekundárne osadenou emporouznačne poškodený výjav Nanebovzatia Panny Márie, téma v kontexte gemerských nástenných malieb úplne ojedinelá. Postavu sediacej Panny Márie ohraničenú mandorlou zo slučkovito preklada-nej stuhy typickej pre „krásny sloh“ vynášajú štyria anjeli nanebesia. Sprevádza ju trojica svätcov, dvaja apoštoli s knihami a pravdepodobne  sv.Bernardín Siensky. V ďalšom ráme vpravo je sv. Štefan prvomučedník, vedľa neho sv.Mikuláš biskup. Vedľa nich značne poškodená maľba zobrazuje sv. Bartolomeja so zvlečenou kožou. Ďalším, tiež značne poškodeným výjavom je Stigmatizácia sv.Františka, ktorý upozorňuje na existenciu blízkeho františkánskeho kláštora v Kameňanoch (Kewy), zničeného husitmi v 15. storočí. Na ďalšom výjave sprevádza dojčiacu Madonu s dieťaťom (Lactatio) sv. Bernard z Clairvaux zvaný tiež mariánsky učiteľ. Posledným výjavom je sv. Helena s krížom a židovským učencom Judášom.

Na vonkajšej južnej stene rákošského kostola obrátenej k dedine boli po obidvoch stranách lomeného vstupného portálu maľby, z ktorých sa zachovali len fragmenty.

Tesne vedľa portálu vľavo sú rozoznateľné už len ryté obrysy hláv a reliéfnych svätožiar z úplne zaniknutého obrazu Madony s dieťaťom. Plná západná časť steny bez okien poskytla dostatok plochy pre monumentálnu maľbu sv. Krištofa, z ktorej sa dobre zachovala iba tvár svätca a niekoľko rozptýlených fragmentov maľby. Napravo od portálu je torzo ďalšej kľačiacej postavy so svätožiarou s baníckym čakanom na pleci. Jedná sa pravdepodobne o sv. Rúfusa, čo bol často uctievaný svätec v prostredí s rozvinutou banskou ťažbou, akým bol od stredoveku aj Rákoš pod rudonosným vrchom Železník.

Rákošské maľby boli počas reformácie v 17. storočí prekryté vápenným náterom; v roku 1898 ich objavil profesor umeleckopriemyselnej školy v Budapešti István Groh, ktorý ich v roku 1906 s výraznými premaľbami reštauroval a vyhotovil ich akvarelové kópie (dnes v archíve Štátneho pamiatkového úradu v Budapešti; fotokópie v archíve KPÚ Košice, pracovisko Rožňava). 

Pri odkrývaní a prvom reštaurovaní malieb v roku 1906 boli vápenné nátery odstraňované mechanicky a veľmi nešetrene, takže povrch malieb je silne poškrabaný, a v miestach, kde bola maľba uvoľnená, došlo k jej otlčeniu. Maľby sú poškodené najmä v dolných častiach, a to najmä na severnej stene presbytéria, kde sa z pôvodne rozsiahlych obrazov zachovali iba fragmenty. Otlčené časti malieb sú zatmelené rozsiahlymi omietkovými a sadrovými plombami, ktoré v mnohých prípadoch presahujú plochy pôvodnej maľby. Počas výskumu v rokoch 197677 identifikoval M. Togner najmenej štyroch maliarov pracujúcich na výmaľbe kostola v Rákoši v časovom rozptyle od 70. rokov 14. stor. do konca 15. stor. Výskum potvrdil predpokladanú kvalitu nástenných malieb, ktoré boli realizované technikou pravej fresky s domaľbami v seccu; v tomto prípade však intonaco nebolo aplikované ako oddelená vrstva, ale spolu s arricciom tvoria finálnu vrstvu, na ktorú boli namaľované obrazy v celom kostole. Denné diely (giornata) sú čitateľné podľa plasticity omietky a všetky obrazy sú oddelené ornamentálnym rámovaním. Vo farebnej škále rákošských malieb prevládajú odtiene modrej a a zelenej farby (zväčša miešané z azuritu a malachitu, čo boli miestne dostupné kysličníky kovov), červenohnedá hlinka, žlté okre, čierna farba a        v maľbe pozadia svetlomodré a svetločervené (karmínové) tóny.     Pri vytváraní ornamentiky drapérií maliari často použili šablóny.

Aktualizovaný reštaurátorský prieskum z roku 2004 bol realizovaný dvomi spôsobmi: ako vizuálny pri dennom svetle i razantnom osvetlení a ako sondážny na omietkových vrstvách i farebných vrstvách maľby s niekoľkými hĺbkovými sondami na murivo. Od roku 1992, kedy začala komplexná pamiatková obnova kostola, došlo         v interiéri i na exteriérových stenách kostola k niekoľkým zmenám.   V prvom rade bol z objektu vysťahovaný všetok barokový mobiliár pozostávajúci z hlavného a dvoch bočných oltárov, kazateľnice, krstiteľnice, spovednice, organovej skrine, svietnikov a lustrov, pričom za bočným oltárom na pravej južnej stene víťazného oblúka bola objavená dovtedy nám neznáma dobre zachovaná freska zobrazujúca Trojjediného žehnajúceho Boha s tromi tvárami (Groh ju poznal a zdokumentoval). Následne bolo realizované statické zabezpečenie kostola s vytmelením závažnej vertikálnej trhliny v konche a obvodovom murive apsidy a strecha kostola bola prekrytá novou šindľovou krytinou. Zo západnej strany lode bola vtedy odmontovaná a úplne rozobratá drevená maľovaná empora, takže sa uvoľnil prístup k dovtedy ťažko prístupnej freske zobrazujúcej  Nanebovzatie Panny Márie. Počas stavebných úprav v 90. rokoch 20. stor. bolo zamurované sekundárne barokové okno na severnej strane lode a rekonštruované štrbinové okná na južnej stene lode, ktorá bola pretretá viacnásobným vápenným náterom bez predchádzajúceho prieskumu. Na tejto strane lode bol z pórobetónových tvárnic vymurovaný aj nový podstavec pre bočný oltár. Všetky tieto práce vykonal vtedajší správca kostola svojpomocne, bez upovedomenia pamiatkarov.

V roku 2003 bola odstránená nepôvodná drevená ľudová stavba babinca, otvorenej predsiene pred vstupným portálom a nanovo boli omietnuté všetky exteriérové steny kostola s výnimkou plôch               s fragmentmi nástenných malieb. Tieto práce prebiehali pod dozorom reštaurátora.Celkovo možno konštatovať, že v apside i lodi kostola sú vo väčšej časti zachované pôvodné omietkové vrstvy. K väčším úbytkom došlo v dolnom páse apsidy, nakoľko táto časť bola zrejme viackrát opravovaná. V tomto prípade bude nutné odstrániť tieto úpravy z viacerých období a vyčistiť podklad až na základ (kamenné murivo). Stredoveká omietka na ostatných miestach je pomerne súdržná, tu bude nutné aplikovať lokálnu injektáž.

Na miestach zvislých trhlín, najmä pri okenných otvoroch, je nutná sanácia omietkovej vrstvy poškodenej necitlivých odkryvom malieb v rokoch 1898 1906. Stopy po tomtozásahu sú markantné. Výskum potvrdil pomerne veľké farebné úpravy (retuše), najmäna pozadiach a na ornamentálnych rámoch a kontúrovanie postáv a architektúry.  Premaľbami boli najviac dotknuté výjavy a cykly severnej steny lode, a to nielen na postavách svätcov, na ornamentálnych pásoch, ale aj na veľkoplošných tmeloch v dolnom páse lode a víťazného oblúka.

Na zachovaných fragmentoch exteriérových malieb neboli objavené farebné premaľby, ak neberieme do úvahy vápenný náter alebo tenké omietkové vrstvy. Najmä pri postave sv. Krištofa možno konštatovať, že maliarska vrstva je tu veľmi poškodená, ale pod opadanou tenkou omietkovou vrstvou je viditeľná pôvodná maľba hlavy svätca.  Fragmenty gotickej maľby nad portálom pravdepodobne súvisia s monumentálnym obrazom sv. Krištofa. Je to mimoriadne kvalitná pravá freska talianskeho typu. V súčasnej dobe môžeme len predpokladať, že maliarsky spracovaná bola pôvodne celá južná fasáda; stav zachovaných častí však dáva nádej na úspešný reštaurátorský zásah.

V prvej fáze reštaurátorských prác v rokoch 2005 boli na vnútorných stenách a a klenbe apsidy odstraňované depozity sprašovaním štetcom a premaľby nástrekom destilovanou vodou a tupovaním hubkou so slabou mydlovou penou. Rovnako boli odstránené nevhodné drobné tmely na maľbe, ale aj v soklovej časti. Uvoľnená omietka bola fixovaná injektážou roztokom Ledan 1 a Ledan 2. V tejto fáze však boli práce prerušené v dôsledku nesolventnosti investora.

V reštaurátorských prácach na klenbe apsidy sa pokračovalo v priebehu júla až septembra 2012 vytmelením veľkoplošných defektov na omietkach a záverečnou celoplošnou čiarkovanou retušou (trateggio) akvarelovými farbami fy MAIMERI v záujme zjednotenia veľkých tmelov a pozadia obrazov. Reštaurátorské práce by mali pokračovať v prípade získania potrebných finančných prostriedkov z grantového systému MK SR Obnovme si svoj dom. Po dokončení  reštaurovania vnútorného plášťa apsidy bude reštaurovaná severná stena lode vrátane omietok a fragmentov malieb na južnej a západnej stene lode a západná strana víťazného oblúka. V záverečnej fáze budú reštaurované fragmenty exteriérových nástenných malieb podľa schváleného návrhu na reštaurovanie. Konečný výsledok reštaurá-torských prác bude rešpektovať, že pamiatka je súčasťou živého liturgického priestoru.